Najskôr počúvať.
Potom robiť.
Pre ľudí a pre mesto.
Volám sa Roman Krištofík a v októbri kandidujem na primátora Senice. Nie som z politiky. Som z tohto mesta.
Prečo kandidujem
Hovorili mi: nechoď do toho, zašpiníš sa. Lenže keď sa tomu vyhnú všetci slušní, ostane tam len tá špina.
Väčšinu života robím prácu, kde sa najskôr počúva. Keď za mnou príde pár, ktorý sa ide brať, mojou úlohou nie je povedať im, ako má vyzerať ich svadba. Je to zistiť, ako si ju predstavujú oni — a postarať sa, aby to tak dopadlo.
S mestom je to podobnejšie, než sa zdá. Aj tu sa má najskôr pýtať a až potom rozhodovať. U nás to ide často naopak: najprv sa rozhodne, potom sa postaví, a keď to ľudia obchádzajú, dajú sa tam zábrany.
Mrzí ma, že názory na to, ako naše mesto funguje, ľudí stále viac rozdeľujú. Nemyslím si, že to tak musí byť. Väčšina z nás tu chce to isté — aby bolo bezpečne a čisto, aby mali deti kam chodiť, aby sa dalo v Senici normálne žiť. Rozdeľuje nás skôr to, že sa o tom málo hovorí a ešte menej počúva.
Počúvať však nestačí. Preto k tomu patrí aj druhá polovica. Roky som viedol tímy a viem, ako vyzerá porada, z ktorej naozaj niečo vyjde — úlohy, termíny a ľudia, ktorí vedia, čo majú robiť. Bez toho je počúvanie len milé gesto.
Nie som odborník na chod mesta ako niekto, kto v tom robí osem rokov. To ani nepredstieram. Zvyšok sa chcem naučiť tak, ako som sa učil všetko ostatné.
Kto som
Robím svadby. Ako starejší aj ako organizátor.
Ľudia si pod tým predstavia zábavu. Je to hlavne organizácia: sto hostí, dvanásť dodávateľov, rozpočet a jeden jediný deň, ktorý sa nedá zopakovať — a na konci musia byť spokojní všetci. Naučilo ma to držať časovú os, ustrážiť náladu a nechať každého robiť to, čo vie najlepšie.
Vybudoval som firmu.
Bridee je platforma, ktorá pomáha párom na Slovensku aj v Česku naplánovať svadbu — nájsť dodávateľov, ustrážiť rozpočet, mať úlohy a termíny pod kontrolou. Postavil som ju od nuly a vediem ju dodnes.
Roky som viedol tímy.
[DOPLNIŤ pozície a firmy.] Naučil som sa pri tom jednu vec: manažér nie je ten, kto robí prácu za ostatných. Je to ten, kto dá ľuďom priestor povedať svoje — a postará sa, aby sa z toho stalo rozhodnutie.
A ešte niečo. Takmer desať rokov som na Záhorí organizoval detské letné tábory. Prešli mi rukami stovky detí. Možno aj to vaše.
Zveriť niekomu dieťa na týždeň je asi tá najväčšia dôvera, akú človek môže dať. Nikdy som na to nezabudol.
Ako to chcem robiť
Nemám v pláne prísť na úrad a spraviť poriadok. Na mestskom úrade pracujú odborníci a ja ich nechám robiť si svoju robotu.
Mojou prácou bude niečo iné: byť tam, kde ste vy. Chodiť po sídliskách, pýtať sa, zapisovať. Všímať si aj to, čo je pekné a podarilo sa — nielen to, čo je zlé. A prenášať to, čo poviete, dovnútra úradu k ľuďom, ktorí s tým vedia niečo urobiť.
Nesľubujem, že vyriešim každý podnet. To by nebola pravda. Sľubujem, že sa ním bude niekto zaoberať a že sa dozviete, ako to dopadlo. Aj keď odpoveď bude „nie“ alebo „teraz to nejde“.
A to isté platí o číslach. Čo viem ja, budete vedieť aj vy.
Ľudia sú veľakrát vďační už len za to, že ich niekto vypočuje. To viem z vlastnej skúsenosti.
Môj program
Radšej päť vecí, ktoré splním, než dvadsaťosem strán, ktoré nikto nečíta.
Nenájdete tu sľuby konkrétnych stavieb ani sumy. Sľúbiť termín je najľahšia vec na svete a najťažšia na splnenie — a Senica už zopár takých sľubov počula. Sľubujem preto to, čo mám vo vlastných rukách: ako budem robiť svoju prácu.
-
1. Primátor, ktorého stretnete
Budem tam, kde ste vy. Pravidelne, nie raz za štyri roky.
- Každý týždeň si vyhradím čas v inej časti mesta. Ohlásim vopred, kde a kedy budem.
- Každý podnet dostane odpoveď. Aj keď bude znieť „nie“ — nikto nezostane bez reakcie.
- Raz mesačne zverejním prehľad: čo ľudia priniesli a čo sa s tým deje.
Čoho sa zdržím: sľubu, že vyriešim každý podnet. To by nebola pravda a vy by ste to o pol roka vedeli.
-
2. Úrad, ktorý ľuďom slúži
Na mestskom úrade pracujú odborníci. Nechám ich robiť si svoju robotu — a vytvorím im na to podmienky.
- Porady s jasným koncom: úlohy, termíny, zodpovední, zápis.
- Ľudia z úradu a z mestských organizácií dostanú priestor povedať nahlas, čo im roky behá hlavou a nikto sa ich na to nepýtal.
- Pri nákupoch a súťažiach mesta budeme pozerať na férovosť a kvalitu, nie len na najnižšiu cenu za každú cenu.
Čoho sa zdržím: vety „prídem a spravím poriadok“. Poriadok sa nerobí strachom, robí sa dôverou a jasnými pravidlami.
-
3. Mesto, ktoré žije
Mesto netvorí primátor ani poslanci. Tvoria ho ľudia — a úrad im má pomáhať, nie hádzať polená pod nohy.
- Kto bude chcieť niečo urobiť pre svoje okolie — predzáhradku, ihrisko, akciu, krúžok — nájde na úrade partnera, nie prekážku a tri tlačivá.
- Participatívny rozpočet, ktorý bude viac než symbolické gesto. A o projektoch rozhodnú ľudia, nie žreb.
- Tí, čo už dnes ťahajú šport, kultúru a komunitný život, dostanú v meste oporu.
Čoho sa zdržím: konkrétnych stavieb a súm na plagátoch. O veľkých peniazoch mesta sa má najskôr hovoriť s ľuďmi.
-
4. Senica, ktorá vie, kam ide
Nájdime spolu, čo sa dá za štyri roky naštartovať tak, aby to tu zostalo aj potom.
- Z existujúcich stratégií mesta vytiahneme spolu s ľuďmi krátky akčný plán — čo, kto, dokedy. A budeme ho verejne odpočtovať.
- O veľkých témach vrátane obchvatu dostanete každý polrok pravdivú správu, ako veci naozaj stoja.
- Veľké zámery sa najskôr verejne prediskutujú a až potom sa o nich rozhodne.
Čoho sa zdržím: sľubovania obchvatu. Sľubujem, že o ňom budete vedieť — po prvý raz pravidelne.
-
5. Budete vedieť, kam idú peniaze
Mesto hospodári s desiatkami miliónov eur ročne. Chcem, aby bolo pre každého Seničana zrozumiteľné, kam tie peniaze idú.
- Spustím prehľadný portál o meste — kto čo riadi, ktoré organizácie mesto vlastní, ako sú prepojené a koľko stoja.
- Rozpočet sa bude zverejňovať tak, aby sa v ňom vyznal aj človek, ktorý nie je ekonóm. Nielen v tabuľkách, ale aj v prehľadoch, ktoré sa dajú prečítať.
- Veľké zákazky a zmluvy budú na jednom mieste, prehľadne a bez hľadania.
Čoho sa zdržím: obviňovania. Nechcem ukazovať prstom, chcem ukazovať čísla. Kto si z nich urobí aký záver, je jeho vec.
Prehľad práve dokončujem a zverejním ho začiatkom septembra. Bude to prvá verzia — určite v nej niečo bude chýbať. Ak nájdete chybu, napíšte mi a opravím ju.
A čo ostatné témy? Škôlky, kosenie, doprava, šport, kultúra — o tom všetkom sa treba rozprávať a mám k tomu čo povedať. Len vám to nechcem napísať na plagát skôr, než si to vypočujem od vás.
Áno, mám predstavu, ako by mohla Senica vyzerať o osem rokov. Tu nájdete môj kompletný program — moju predstavu, ktorú budem s vami diskutovať. Je to štartovacia čiara na diskusiu.
Kompletný programĽudia, ktorí sa pridali
Toto nie je moja kampaň. Sú to ľudia, ktorí sa rozhodli, že do toho ideme spolu. Každý povedal vlastnými slovami, prečo.
„Chodí sa pýtať, aj keď nie sú voľby. To som tu ešte nevidela.“Marta, učiteľka na dôchodku
„Deťom v Čáčove chýba miesto, kde môžu trénovať. Roman bol prvý, kto si to prišiel obzrieť — a nefotil sa pri tom.“Tomáš, tréner mládežníckeho futbalu
„Nesľúbil mi nič. Povedal, že sa to pokúsi zistiť — a o týždeň zavolal. To mi stačilo.“Zuzana, prevádzkuje kaviareň na námestí
Kde ma stretnete
Chodím po meste pravidelne. Tu sú najbližšie miesta a časy — príďte sa porozprávať, aj keď len na päť minút.
- štvrtok 13. augusta 17:00–19:00 Sídlisko Sotina, pri predajni COOP
- sobota 22. augusta 9:00–11:00 Mestský trh, Námestie oslobodenia
- streda 2. septembra 17:30–19:00 Kunov, pred kultúrnym domom
Napíšte mi
Máte podnet, otázku alebo vám niečo v meste dlho vadí? Napíšte mi. Čítam si to sám.
Ak sa nám nepodarí odpovedať hneď, ozveme sa neskôr — ale ozveme sa.
Kampaň financujem z vlastných prostriedkov a z darov, ktoré sú vedené na transparentnom účte SK29 8330 0000 0027 0148 5512.
[povinné označenie zadávateľa kampane — presné znenie doplní právnik]